KRIZI EKOLOJIA
![]() |
Foto ne'e foti husi google |
Husi Kalisubun
Ho paixaun klean ba justisa ekolojia no sosiál, artigu ida-ne'e, "Murray Bookchin nia Filozofia kona-ba Ekolojia Sosiál," hanesan gagasan (ideia) ida atu profunda liu tán iha pensamentu Murray Bookchin nian—pensador ida ne'ebé la'ós de'it reflete maibé mós dezafia estrutura no prinsípiu sira ne'ebé domina ita-nia relasaun sosiál no ekolojia.
Murray Bookchin, moris hosi tradisaun pensamentu
anarkista no ekolojia nian, nia propoin sínteze radikál ida ne'ebé koñesidu
hanesan ekolojia sosiál. Bookchin nia hanoin maka resposta krítiku ida ba krize
ekolojia, la'ós de'it hanesan fallansu tékniku ka defisiénsia morál, maibé
hanesan rezultadu hosi estrutura sosiál ne'ebé klean tebes ierarkia,
dominasaun, no natureza esplorasaun inerentemente hosi kapitalizmu.
Iha testu ida-ne'e, ita sei viajen kle’an
intelektuál ida ne'ebé liga ho pontu sira entre degradasaun ambientál no
opresaun sosiál, oferese análize insisivu no dala barak provokativu ne'ebé
revela oinsá buat rua ne'e entre liuhosi lójika dominasaun nian ne'ebé hanesan.
Bookchin kritika tendénsia ba movimentu ekolojia atu fó énfaze ba solusaun
téknika ka reforma superfisiál lahó aborda abut sosiál hosi krize
ambientál.
Bookchin hahú nia kareira iha pensamentu polítiku
nu'udar anarkista klásiku ne'ebé inspiradu hosi sosializmu libertáriu. Maibé,
nia deziluzaun ho tradisaun Marxista no tendénsia autoritáriu hosi movimentu
sosialista sira lori nia atu dezenvolve saida maka nia bolu "ekolojia
sosiál". Ida-ne'e la'ós de'it teoria ida, maibé apelu ida ba revolusaun
sosiál ne'ebé rejeita ierarkia no dominasaun iha ninia forma hotu-hotu—husi
ekonomia polítika to'o ita-nia relasaun ho natureza.
Artigu ida-ne'e halibur no aprezenta ho sistematika
Bookchin nia obra seminal, ne'ebé abranje análize sira kona-ba kapitalizmu,
estadu, no vizaun alternativa ba sosiedade pós-eskarsedade. Ho detalliu, no hanoin ne'ebe riku, oinsá Bookchin kombina komprensaun ekolojia ho krítika
sosiál hodi oferese solusaun radikál ne'ebe klean.
Iha Bookchin nia hanoin, ekolojia sosiál la'ós
de'it krítika ida; ne'e maka teoria ida kona-ba mudansa ne'ebé dezenvolve
vizaun ida ba sosiedade ne'ebé sustentável livre hosi dominasaun sosiál. Nia
argumenta katak ita-nia krize ekolojia maka manifestasaun hosi krize sosiál
ida—krize ida iha relasaun umanu ne'ebé domina hosi lójika kapitalista ida
ne'ebé hamenus forma moris hotu-hotu ba merkadoria.
Bookchin introdús konseitu ‘munisipalizmu
libertáriu’ nu’udar meiu ida atu desentraliza no demokratiza sosiedade. Nia
haree munisípiu sira hanesan arena prinsipál ba harii autonomia lokál, iha
ne'ebé komunidade sira governa sira-nia an rasik liuhosi prinsípiu ekolojia
nian, koletividade no sustentabilidade. Ida-ne'e maka proposta konkreta ida atu
transforma sosiedade hosi kraik, hodi troka lójika merkadu nian ho étika
kooperasaun no kuidadu ba malu.
Aspetu importante ida hosi Bookchin nia hanoin
maka nia énfaze ba desentralizasaun no teknolojia eskala umanu. Iha nia ideia, Bookchin kritika industrializasaun ho eskala boot ne'ebé aumenta
alienasaun no degradasaun ambientál. Nia defende uza teknolojia sira ne'ebé
suporta eskala umana—teknolojia sira ne'ebé bele jere hosi komunidade sira lahó
kompromete planeta ka ita-nia umanidade.
Artigu ida-ne'e, ita hetan dezafiu la'ós
de'it atu hanoin fila fali ita-nia relasaun ho natureza maibé mós atu foti
asaun. Bookchin rejeita fatalizmu no pasifizmu hasoru krize ekolojia; nia
defende asaun direta no konstrusaun estrutura alternativa nu'udar dalan
ida atu dezafia no ikusmai troka sistema esplorativu. Ida-ne'e la'ós de'it
teoria; ida-ne'e maka bolu ida ba mobilizasaun, konvite ida atu hola parte iha
movimentu ida ne'ebé boot liu ba justisa ekolójika no sosiál.
Murray Bookchin Nia Filozofia
Kona-Ba Ekolojia Sosiál
Iha dékada sira ikus ne'e, kondisaun ambientál
globál hetan ona mudansa ne'ebé signifikativu no alarmante. Asuntu ida ne'ebé ironiku
liu maka mudansa klimátika. Fenómenu ida-ne'e karakteriza ho aumentu ida iha
temperatura média superfísie rai nian, ne'ebé atinji ona nia nível aas liu iha
istória modernu. Kauza prinsipál ba mudansa klimátika maka aumentu iha
konsentrasaun gas sira ho efeitu estufa iha atmosfera, liuliu dióksidu karbonu
(CO2), metanu (CH4), no óxidu nitrozu (N2O). Gas sira-ne'e orijen barak liu
hosi atividade umanu sira, hanesan sunu kombustível fósil ba enerjia,
desflorestasaun, no prosesu industriál oioin.
Mudansa klimátika iha impaktu ne'ebé maka'as ba
ekosistema no ba ema nia moris. Temperatura globál ne'ebé sa'e maka'as hamosu
dereitimente hosi kapa jelu polar no glaciar, kontribui ba aumenta hosi nível
tasi nian. Nu'udar rezultadu, área tasi-ibun barak hasoru risku aas liu ba
inundasaun, ameasa ba povoasau, infraestrutura, no rai agríkola. Aleinde ne'e,
mudansa klimátika mós rezulta iha eventu meteorolójiku estremu ne'ebé maka
frekuente no maka'as liu, inklui anin-boot, laloran manas, no rai-maran.
Fenómenu sira-ne'e la'ós de'it estraga ambiente naturál maibé mós perturba ema
nia moris, hodi halakon ekonómiku ne'ebé signifikativu no aumenta risku sira ba
saúde.
Poluisaun anin maka problema ambientál ida seluk
ne'ebé sériu. Iha sidade boot barak iha mundu, kualidade ar nian sai aat tanba
emisaun hosi veíkulu motorizadu, indústria, no sentrál elétriku ne'ebé uza
kombustível fósil. Poluisaun ar kontribui ba problema saúde oioin, inklui moras
respiratóriu, moras kardiovaskular, no kankru. Tuir Organizasaun Mundiál Saúde
(OMS), poluisaun ar maka kauza prinsipál ida ba mate prematuru iha mundu tomak.
Degradasaun rai sai mós preokupasaun boot ida iha
kontestu kondisaun ambientál globál no atuál. Uzu rai ne'ebé la sustentável,
hanesan agrikultura intensivu, desflorestasaun, no urbanizasaun, hamosu
degradasaun rai no lakon fertilidade. Degradasaun rai nian fó impaktu negativu
ba produtividade agríkola no seguransa ai-han, no hamenus abilidade ekosistema nian
atu suporta biodiversidade. Espésie ai-horis no animál barak maka ameasadu atu
lakon tanba lakon habitat, mudansa klimátika, poluisaun, no kasa ilegál.
Biodiversidade maka krusiál ba saúde ekosistema nian, tanba espésie oioin
hala'o papél úniku sira hodi mantein ekilíbriu ekolojia. Lakon biodiversidade
mós fó impaktu diretamente ba ema, tanba ai-moruk, ai-han, no materiál
industriál barak depende ba rekursu biolójiku sira.
“Ecology knows no 'king of beasts'
and no 'lowly creatures'; rather, it deals with ecosystems in which living
things are interdependent and play complementary roles in perpetuating the
stability of the natural order[1].
Asuntu sosiál sira ne'ebé relasiona ho ekolojia
reflete ligasaun besik entre kondisaun ambientál no ema nia moris-di'ak. Asuntu
xave ida maka injustisa ambientál, ne'ebé refere ba distribuisaun la hanesan
hosi benefísiu no todan ambientál sira entre grupu sosiál oioin. Komunidade
sira ne'ebé kiak no marjinalizadu dalabarak lori todan boot liu ba degradasaun
ambientál, enkuantu iha asesu menus liu ba rekursu naturál sira ne'ebé moos no
saudavel.
Ezemplu klaru ida kona-ba injustisa ambientál maka
lokalizasaun ba instalasaun industriál ne'ebé halo poluisaun besik komunidade ho
rendimentu ki'ik. Poluisaun husi fábrika sira-ne'e bele hamosu problema saúde
oioin, hanesan moras asma, moras respiratóriu, no kankru. Liután, komunidade
sira-ne'e dala barak iha rekursu limitadu atu halo advokasia ba sira-nia
direitu no ezije hadi'a kondisaun ambientál. Iha nasaun barak ne'ebé sei
dezenvolve hela, dala barak ema kiak sira hasoru difikuldade atu hetan asesu ba
bee moos, rai ne'ebé bokur, no kombustivel sira ne'ebé amigavel ba ambiente.
Dezigualdade sira-ne'e agrava pobreza no inseguransa ai-han, no difikulta
dezenvolvimentu ekonómiku sustentável.
Konflitu kona-ba rekursu naturál sira maka kestaun
sosiál seluk ne'ebé iha ligasaun metin ho ekolojia. Kompetisaun asesu ba bee,
rai, no minerál sira dala barak hamosu konflitu, tantu iha nivel lokál no
internasionál. Iha rejiaun balu, mudansa klimátika no degradasaun ambientál
agrava tensaun sira ne'ebé eziste, aumenta risku ba konflitu armadu no
instabilidade polítika. Aleinde ne'e, impaktu sosiál sira hosi dezastre naturál
ne'ebé maka aumenta beibeik no maka'as tanba mudansa klimátika labele ignora no
laiha baliza. Dezastre sira hanesan tempestade, inundasaun, no rai-maran halakon
ekonómiku ne'ebé signifikativu, estraga infraestrutura, no rezulta ema lakon
vida. Komunidade sira ne'ebé vulneravel liu, hanesan sira ne'ebé hela iha área prone
ba dezastre no laiha asesu ba rekursu sira ba rekuperasaun, maka
partikularmente afetadu.
Asuntu sosiál sira-ne'e hotu hatudu katak problema
ekolojia labele haketak hosi sira nia kontestu sosiál. Atu rezolve ho efetivu
krize ambientál, ita presiza komprende no rezolve kauza abut sosiál hosi
problema sira-ne'e. Abordajen ida ne'ebé olístiku no inkluzivu maka nesesáriu
atu asegura katak solusaun sira ne'ebé rezulta la'ós de'it efetivu hodi proteje
ambiente maibé mós ekuitativu no sustentável ba nivel hotu-hotu sosiedade nian.
Murray Bookchin maka filozofu no ekolojista sosiál
ida ne'ebé nia serbisu makas no relevante tebes hodi komprende no aborda
relasaun entre kestaun sosiál no ekolojia. Iha nia serbisu, Bookchin subliña
katak krize ambientál ne'ebé ita hasoru ohin loron labele haketak hosi
estrutura sosiál no ekonómiku sira ne'ebé ho nia baze. Tuir Bookchin, kauza
prinsipál ba degradasaun ambientál maka sistema sosiál ida ne'ebé esplorativu
no ierárki, tau lukru ekonómiku aas liu ema no natureza nia moris-di'ak.
Bookchin nia kontribuisaun xave ida maka konseitu ekolojia sosiál, ne'ebé
kombina análize ekolojia ho teoria sosiál krítiku. Ekolojia sosiál haree
problema ambientál sira hanesan rezultadu hosi injustisa sosiál no relasaun
podér ne'ebé la hanesan. Tanba ne’e, atu rezolve krize ambientál, ita presiza
halo mudansa fundamentál iha ita-nia estrutura sosiál no polítika.
Bookchin propoin katak sosiedade ida ne'ebé
igualitáriu no demokrátiku liu maka xave atu atinji ekilíbriu ekolojiku ida
ne'ebé sustentável. Iha sosiedade hanesan, desizaun sira kona-ba utilizasaun
rekursu naturál sei halo ho demokrátiku hosi komunidade lokál sira, hodi
konsidera interese ba tempu naruk hosi ekosistema sira no planeta tomak.
Ida-ne'e kontrasta ho aprosimasaun hosi leten ba kraik ne'ebé dala barak foti
iha sistema sosiál ierárki, iha ne'ebé desizaun importante halo hosi elite
ki'ik ida ne'ebé karik laiha interese di'ak liu ba ambiente ka sosiedade nia
fuan. Aleinde ne'e, Bookchin subliña importánsia hosi nivel aas ida ho konxiénsia
ekolojia entre membru sosiedade nian. Nia fiar katak edukasaun no konxiénsia
ekolojia maka xave atu kria sosiedade ida ne'ebé bele moris iha armonia ho
natureza. Edukasaun ne’ebé di’ak sei ajuda indivíduu sira atu komprende
relasaun entre sira-nia asaun no sira-nia impaktu ba ambiente no enkoraja sira
atu foti asaun ne’ebé responsavel no sustentável liután. No xave radikal maka
edukasaun popular hodi kuida ekolojia no luku kle’an ba problema sosial.
Teknolojia mós iha papél krusiál iha Bookchin nia
haree kona-ba ekolojia sosiál. Nia fiar katak teknolojia bele uza hodi apoia
sustentabilidade ekolojia, bainhira de'it dezenvolve no implementa ho maneira
demokrátiku no responsavel. Teknolojia apropriadu, ne’ebé dezeña atu hatán ba
nesesidade ema nian sein estraga ambiente, bele ajuda ita atu hetan ekilíbriu
entre dezenvolvimentu ekonómiku no sustentabilidade ekolojia.
Bookchin nia serbisu mós destaka importánsia hosi
komunidade lokál sira hodi kria mudansa sosiál no ekolojia. Nia fiar katak
komunidade lokál sira iha poténsia boot atu dezenvolve solusaun inovativu no
sustentável ba problema ambientál. Liuhosi apoia inisiativa lokál sira no
hametin komunidade sira-nia kapasidade atu partisipa iha foti desizaun, ita
bele kria movimentu sira iha baze ne'ebé maka'as ba mudansa sosiál no ekolojia.
Relevánsia husi Murray Bookchin nia serbisu iha
kontestu ekolojia sosiál sai klaru liután bainhira ita konsidera dezafiu
ambientál no sosiál sira ne'ebé ita hasoru ohin loron. Bookchin nia
aprosimasaun olístiku, ne'ebé kombina análize sosiál no ekolojia, fornese
kuadru ida ne'ebé útil atu komprende kestaun sira-ne'e ho klean liután no
dezenvolve solusaun sira ne'ebé efetivu no sustentável liután. Hodi adota
prinsípiu ekolojia sosiál nian, ita bele serbisu ba futuru ida ne'ebé justu
liu, demokrátiku no sustentável ba ema hotu.
Atu taka seksaun ida-ne'e, importante atu subliña
katak Murray Bookchin nia hanoin fornese fundasaun filozófika ida ne'ebé forte
atu komprende relasaun kompleksu entre ema no natureza. Hodi profunda liután
iha Bookchin nia ideia no aplika iha kontestu prátiku, ita bele dezenvolve
aprosimasaun ida ne'ebé olístiku no inkluzivu liu atu rezolve krize ambientál
globál no harii sosiedade ida ne'ebé justu no sustentável liu. Ikusmai,
komprende no habelar konseitu sira-ne'e maka pasu krusiál ida hodi apoia
movimentu globál ba justisa sosiál no ekolojia.
Iha konkluzaun, "Murray Bookchin nia
Filozofia Ekolojia Sosiál" la'ós de'it diskursu teóriku ida maibé mós
matadalan prátiku ida ba ativizmu ekolojia no sosiál. Iha testu ida-ne'e, ita
sei hetan la'ós de'it krítika ne'ebé klean maibé mós inspirasaun ba
mudansa—planu ida atu harii mundu ida ne'ebé justu no sustentável liu.
Ita-boot hetan inspirasaun atu sai parte ida hosi
solusaun ba problema ne'ebé urjente liu ita hasoru ohin loron: krize ambientál
no mudansa klimátika.
Ba ema ne’ebé gosta lee, nia sei luku kle’an ho
mahusuk hodi halo ezaminasaun ba desizaun públiku ne’ebé lori krizi bo’ot ba ekolojia. No ekolojia
maka uma komum ba humanidade, ita luta kontra krizi ekolojia be
pratika esploitasaun husi kapitalista, atu nune'e ita salva uma komum no salva
umanidade nia moris.
Ba leitor sira, Murray Bookchin nia Filozofia
kona-ba Ekolojia Sosiál ha’u sei kontinua hakerek iha blogger ida ne’e,
importante leitor sira kontinua asesu iha blogger ne’e.
Notas;
1. Bookchin, M.. The ecology of
freedom: The emergence and dissolution of hierarchy. UK: Cheshire Books, 1982:
5.